Do Žarnovice mieri majster sveta z roku 2012

0
695

V sobotu 21 augusta privíta žarnovický štadión pretekárov svetovej špičky. Fanúšikovia sa môžu tešiť na ostré boje, kde pôjde o veľa. Je to cesta na plochodrážny vrchol, cesta do Grand Prix. Ozdobou štartovnej listiny žarnovických pretekov bude aj majster sveta z roku 2012, ktorý s abude snažiť o návrat medzi elitu po trojročnej prestávke.

Ktorý fanúšik by nepoznal meno Chris Holder? Veď ho mohol vidieť v televízii až 96x počas Grand Prix v rokoch 2010 až 2018. Teraz netreba pozerať televíziu, netreba ísť do Poľska a ani inde na Grand Prix, stačí prísť 21. augusta do Žarnovice a Chris Holder príde „za nami“. 

Písal sa rok 2012 a Chris bol už tretiu sezónu v prestížnom seriáli Grand Prix. Nebol už nováčikom, ale bol mladou krvou, ktorá sa mala postarať o nástupníctvo po čerstvých štyridsiatnikoch, svetových šampiónoch Gregovi Hancockovi, Tomaszovi Gollobovi, či po pomaly starnúcich Nickim Pedersenovi a Jasonovi Crumpovi. No netreba zabúdať, že vtedy boli ešte vo vysokej výkonnosti a boli súčasťou Grand Prix. Chris Holder však vykročil nenápadne za svojim. Pomaly sa predieral do popredia. Trochu nenápadne aj pre slovenského fanúšika. Lebo ten sledoval od senzačného víťazstva vo svojej prvej GP Martina Vaculíka. Chris Holder však dokázal najprv preskočiť v priebežnom poradí trojnásobného šampióna Jasona Crumpa, potom majstra sveta 2010 Tomasza Golloba, medzitým preskočil aj ďalšiu mladú hviezdu Emila Sajfutdinova. Ostával obhajca titulu Greg Hancock, ktorý v druhej polovici sezóny začal strácať dych. Najdlhšie to vydržal Nicki Pedersen. Trojnásobný majster sveta mal iba dvojbodovú stratu na Holdera pred poslednou GP v Toruni. Lenže tá je domovom práve pre Chrisa Holdera, ktorý dokázal zvíťaziť aj za obrovskej radosti tamojšieho publika. 

Chris Holder však neprišiel v roku 2010 do Grand Prix ako niekto neznámy. V rokoch 2005 až 2008 bol nepretržite majstrom Austrálie juniorov. Stal sa šampiónom rôznych austrálskych štátov aj v seniorských kategóriách. Dokonca dvakrát vyhral majstrovstvá Austrálie na dlhej plochej dráhe. Naplno prerazil na Britských ostrovoch a nakoniec aj v Poľsku, kde sa usadil a dodnes je jazdcom spomínanej Torune. To už útočí na titul majstra sveta juniorov. No tak v roku 2007 ako aj 2008 sa musí skloniť pred ruskou raketou Emilom Sajfutdinovom. Cez zimu však nezaháľa v Austrálii, kde začína zbierať aj tituly majstra Austrálie. Tie má na svojom konte z rokov 2008, 2010, 2011, 2012 a 2014. V roku 2014 vyhral aj prestížnu Zlatú prilbu Pardubíc. Do Grand Prix sa dostal ako stála divoká karta od BSI v roku 2010. Ukázalo sa, že tentoraz to bola dobrá voľba. Obsadil skvelé ôsme miesto, čím si zaručil účasť v seriáli aj pre ďalší ročník a pritom ešte vyhral Grand Prix Veľkej Británie v Cardiffe. O rok na to skončil opäť ôsmy a tentoraz aj s víťazstvo GP Švédska. Rok 2012 mu priniesol najväčší úspech, po Lionelovi van Praagovi, Bluey Wilkinsonovi, Jackovi Youngovi, Jasonovi Crumpovi sa stal piatym majstrom sveta z Austrálie. ďalšiu sezónu ho však pribrzdilo zranenie a potom síce naďalej patril medzi adeptov na titul, no bližšie ako na štvrté miesto v roku 2016 sa nedostal. Celkovo absolvoval 96 Grand Prix pretekov a v nich 553 jázd, v ktorých prišiel do cieľa 153-krát. Vyhral 4 Grand Prix. V roku 2018 štartoval zatiaľ v seriáli Veľkých cien naposledy. 

Predchádzajúci článokZačal predpredaj vstupeniek na Grand Prix Challenge
Ďalší článokV Žarnovici uvidíme aj pretekárov z Grand Prix
mm
Predseda Speedway Clubu, dlhodobý autor článkov so sveta plochej dráhy.