Žarnovica

História žarnovickej plochej dráhy

Žarnovica a plochá dráha k sebe patria už dlhé desaťročia. Tradícia organizovania pretekov na žarnovickej plochej dráhe je najdlhšia spomedzi všetkých motoristických športov na Slovensku. V posledných rokoch sa jej opäť dostáva väčšej pozornosti, veď pravidelné preteky, domáci pretekári, tréningy a rôzne akcie, do toho výkony Martina Vaculíka, za nejakú tú zmienku určite stoja.

68-ročná svieža pani

História tohto športu sa v malom mestečku na Pohroní začala písať v roku 1953. Odvtedy tu bolo zorganizovaných 310 pretekov rôzneho významu, medzi nimi aj 30 pretekov majstrovstiev sveta, či Európy. Práve Žarnovica bola v roku 1994 svedkom historicky prvých pretekov majstrovstiev sveta v motocyklovom športe v samostatnom Slovensku. Za toto dlhé obdobie tu štartovali pretekári prakticky z celého sveta od Nového Zélandu, Austrálie, cez USA, Veľkú Britániu, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Lotyšsko, Nemecko, Rakúsko, Ukrajinu po najvzdialenejšie kúty Ruska. Takmer 1200 pretekárov zo štyroch desiatok krajín malo tú možnosť vyskúšať si žarnovickú dráhu počas pretekov. Nechýbali medzi nimi majstri sveta, Európy, národní šampióni, ale ani začínajúci jazdci, ktorí zbierali skúsenosti. Plochá dráha v Žarnovici zažila obdobia slávy, ale aj úpadku. Momentálne by sa o nej dalo povedať, že ide síce o 68-ročnú pani, no vo veľmi dobrej kondícii.

Nebyť nadšencov, nie je plochá dráha

Predtým ako v auguste 1953 prvýkrát zavrčali plochodrážne špeciály na žarnovickom ovále, bolo ho potrebné vybudovať. A to dokázali nadšenci na mieste, kde predtým boli močariny, ktoré v zime slúžili aj ako klzisko. Ich odvodnenie a vysušenie a následná úprava ťažkou technikou, neboli síce prechádzkou ružovou záhradou, no priniesli dvojnásobný efekt. Okrem plochodrážneho oválu v jeho vnútri vzniklo aj futbalové ihrisko. Prvým podujatím bola 1.Pohronská plochá dráha o Striebornú prilbu SNP, ktorú zorganizovali 29. a 30. augusta nadšenci združení okolo Františka Majba, Bohuslava Dvořáka, Jozefa Bohunku, či Viliama Gregora. Dráha v tom období dostala škvárový povrch a dĺžku 427 metrov. Medzi ňou a futbalovým ihriskom bola ešte ľahkoatletická dráha. Ešte v tom istom roku sa konala akcia pod názvom Inštruktáž a výcvik jazdcov, ktorej sa zúčastnilo 35 záujemcov z okolia, ale aj z Brna a Prahy. Bola to prvá snaha o výchovu vlastných pretekárov. Činnosť sa v ďalších rokoch sústredila nielen na organizáciu Striebornej prilby SNP, ale aj ďalších pretekov. V roku 1956 sa toto podujatie stalo súčasťou jedného z finálových kôl Majstrovstiev  Československa. Hrdinami toho obdobia boli českí pretekári ako Hugo Rosák, Miloslav Špinka, František Volavý, Jan Lucák, Rudolf Havelka a ďalší.

Medzinárodne a rekordne

Významným medzníkom v histórii sa stal rok 1957. Okrem tradičnej Striebornej prilby SNP sa Žarnovica zaradila medzi organizátorov medzinárodných pretekov. Konkrétne 5. mája 1957 sem zavítali jazdci z Dánska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Švédska a domáceho Československa. Víťazstvo Dána Forsberga sledovalo 20 000 fanúšikov, čo je rekord na žarnovickej plochej dráhe. Podobné preteky boli organizované aj v rokoch 1958, 1962 a 1963. A práve rok 1958 takmer ukončil sľubne sa rozvíjajúcu činnosť žarnovickej plochej dráhy. Počas Medzinárodných pretekov, ktoré vyhral Fín Antti Pajari a sledovalo ich okolo 18 000 divákov, sa časť z nich, ale aj z pretekárov, nakazila týfovou epidémiou, keď v horúčavách pili vodu z neďalekej studne. Našťastie to znamenalo „iba“ tri roky bez plochej dráhy a motory poháňané metylalkoholom sa mohli v Žarnovici rozozvučať opäť v roku 1962. V tom roku sa do Žarnovice z Banskej Bystrice dostáva aj organizácia Zlatej prilby SNP, ktorá pretrváva dodnes.

S vlastným ligovým tímom

Významným impulzom pre žarnovickú plochú dráhu sa stáva rok 1967 a presťahovanie Športového výcvikového strediska pre Stredoslovenský kraj z Banskej Bystrice do Žarnovice. Tak vzniká žarnovický ligový tím, na ktorého počiatku stáli najmä jazdci z Banskej Bystrice a Zvolena Ivan Dedina, Vojtech Mihálik, Pavol Krč doplnení prvými žarnovickými plochodrážnikmi Jaroslavom Považanom, Vojtechom Bartfayom a Vladimírom Ceglédym. V tom čase preberá starostlivosť o mančaft Ľudovít Bartfay starší a po ňom Emil Messerschmidt. Prvým meraním si síl Žarnovice bolo 21. mája 1967 stretnutie s Bratislavou, ktoré domáce mužstvo prehralo tesne 52:53. S nárastom počtu domácich plochodrážnikov, dochádza v roku 1969 k obnoveniu Majstrovstiev Slovenska, ktoré s krátkymi prestávkami a jednou dlhou, trvajú dodnes.

Domáci plochodrážnici

Ďalším významným medzníkom bol rok 1970. Na štadióne sa prvýkrát objavili televízne kamery, ktoré 3. mája nasnímali stretnutie Československa s mladými reprezentantmi Anglicka. Vyhrali domáci v pomere 64:44. Začiatok 70-tych rokov prináša aj výraznú obmenu v radoch pretekárov reprezentujúcich Žarnovicu. K slovu sa dostávajú mená, ktoré sa na dlhé desaťročia výrazne zapísali do dejín tohto športu v Žarnovici. Ján Daniel, pretekár a tréner, ktorý prakticky dodnes pôsobí v tejto pozícii a Ján Danihel, pretekár, organizátor a v súčasnosti enviromentálny komisár, sa dokázali najprv presadzovať aj v silnej konkurencii jazdcov v rámci celého Československa, aby po ukončení aktívnych kariér ostali verní žarnovickej plochej dráhe dodnes. Treba samozrejme pri tom spomenúť ešte jazdcov ako Ľudovít Bartfay (majster SR 1969), Karol Vallner, Jozef Zimmermann, Milan Černek, Jozef Lacko a ďalší.

Pod patronátom Preglejky

Na dlhé roky poznačili našu plochú dráhu aj zmeny v roku 1975. Vtedy bola znovu založená ZO Zväzarmu pod patronátom národného podniku Preglejka. Na čelo sa postavil Ing. Milan Šovčík a nová generácia organizátorov začala s mnohými rekonštrukciami, či už dráhy, mantinelov, ale aj s výstavbou a prerábaním tribún, moderného depa a ďalších súčastí žarnovickej plochej dráhy, z ktorých väčšina slúži dodnes. Žarnovica začala v československej lige vystupovať pod názvom Preglejka Žarnovica a na dlhé roky sa tak zapísala do sŕdc fanúšikov.

Preteky majstrovstiev sveta a Európy

Rok 1979 je po vzniku žarnovickej plochej dráhy asi najdôležitejším v jej dejinách. Zisk licencie Svetovej motocyklovej federácie (FIM), ktorému predchádzala najväčšia rekonštrukcia dráhy (jej skrátenie na 400 metrov a nový dolomitový povrch) a ďalších jej súčastí, znamenal, že Žarnovica sa zaradila medzi organizátorov pretekov Majstrovstiev sveta a neskôr aj Európy. Od roku 1979 bolo takýchto podujatí zorganizovaných už 30, čím sa radí medzi najvýznamnejších organizátorov motoristických podujatí na Slovensku, ale aj v Strednej Európe.

Extraliga

Snaha žarnovického tímu v ligových bojoch vyvrcholila v roku 1984, kedy sa prebojoval do Extraligy a stal sa súčasťou štvorice najlepších tímov v celom Československu. To už ale sú 80-te roky a jazdecká základňa formovaná okolo Zdena Vaculíka, Pavla Tonhauzera, Dušana Moráveka, Jaroslava Danka, Lubomíra Jedeka, Vladimíra Tomku, Pavla Kaliaka, Jozefa Belicu a nádejných juniorov bratov Forgáčovcov. Paradoxne v tomto období najväčších žarnovických úspechov, končí svoju činnosť klub zo Zohora a Žarnovica ostáva jedinou plochou dráhou na Slovensku.

Kríza a hrozba zániku

Počiatok 90-tych rokov prináša krízu do tohto športu v Žarnovici. Po ukončení kariér väčšiny vyššie spomenutých pretekárov, ich miesta mali zaplniť už spomínaní Forgáčovci, Vladimír Višváder, Ján Mesiarik, Jaroslav Ceglédy, Ladislav Eliáš, Jozef Tomka, či Anton Blusk. Nestalo sa tak, najmä pre zranenia, či ponechania si niektorých z nich v českých kluboch, kde najprv jazdili počas povinnej vojenskej služby. Žarnovický ligový tím na dlhé roky končí svoju činnosť v roku 1991. Odvtedy prakticky až do roku 2011 sa klub venoval iba organizácii pretekov na žarnovickej plochej dráhe, ktorých počet sa pohyboval od jediných (1993, 1999, 2010) až do štyroch (2006), ale väčšinou to boli dve podujatia v roku. Nebyť snahy osamoteného Jána Daniela o výchovu pretekárov a Zdena Vaculíka, ktorý vychoval „šperk“ slovenskej plochej dráhy v podobe svojho syna Martina, jazdili by v tomto období so slovenskou licenciou iba českí pretekári.

Za obdobie rokov 1953 až 2010 bolo zorganizovaných 232 plochodrážnych pretekov rôzneho významu, z toho 17 pretekov Majstrovstiev sveta, či Európy.

Nový impulz

Silným impulzom, ktorý prakticky vrátil žarnovickú plochú dráhu do jej najslávnejších 80-tych rokov, bol vznik Speedway Clubu Žarnovica. Nespokojnosť s dovtedajším vedením plochej dráhy vyústila na prelome rokov 2010 a 2011 do vzniku už spomínaného Speedway Clubu. Mladý tím približne 70-tich ľudí združený okolo Mgr. Martina Búriho a Ing. Jakuba Zliechovca vystužil skúsený Ján Daniel a vďaka veľkej podpore zo strany vedenia mesta Žarnovica, sponzorov a najmä fanúšikov, začal prakticky od nuly so svojou činnosťou. Rozbehol pravidelný plochodrážny život, v rozpätí doterajších desiatich sezón zorganizoval 69 pretekov, z toho 12 pretekov Majstrovstiev sveta a Európy. Vychoval jazdcov-reprezentantov ako Patrik Búri, Adam Čarada , Michal Tomka, Ján Mihálik, Jakub Valkovič, David Pacalaj, Michal Danko, pričom v rámci Speedway Academy pokračuje v tejto náročnej činnosti dodnes. Starostlivosť o dráhu sa prejavila aj zakúpením nafukovacích mantinelov, výmenou drevených mantinelov a ich pretekmi áut poničenej konštrukcie, rekonštrukciou odvodnenia dráhy a niekoľkonásobným navezením nového materiálu a mnohými ďalšími opravami a vylepšeniami, ktoré každoročne brigádnicky vykonávajú desiatky členov klubu. Pravidelné tréningy a preteky, zabezpečovanie slovenskej reprezentácie a zapájanie sa do viacerých ligových súťaží súčasne, prinášajú ovocie v podobe úspechov našich mladých pretekárov. Mnohé propagačné akcie priťahujú na štadión stále viac fanúšikov a žarnovická plochá dráha robí dobré meno malému mestečku.

Najmä vďaka tejto činnosti stúpol počet pretekov na žarnovickej plochej dráhe a od roku 1953 ich bolo zorganizovaných 313, z toho 31 pretekov Majstrovstiev sveta, či Európy.

Víťazi žarnovických MS a ME

1.

22.4.1979

MS jednotlivcov – predkolo

Jiří Štancl, ČSSR

2.

20.4.1980

MS jednotlivcov – predkolo

Petr Ondrašík, ČSSR

3.

26.4.1981

MS jednotlivcov – predkolo

Waldemar Bacik, NSR

4.

3.7.1983

ME juniorov – semifinále

Peter Carr, GB

5.

10.6.1984

MS jednotlivcov – kont. semifinále

Zenon Kasprzak, PL

6.

9.6.1985

MS jednotlivcov – kont. semifinále

Egon Müller, NSR

7.

22.6.1986

MS družstiev – sk. B

ČSSR

8.

14.6.1987

ME juniorov – semifinále

Piotr Świst, PL

9.

5.6.1988

MS jednotlivcov – kvalifikačné kolo

Roman Matoušek, ČSSR

10.

24.6.1990

MS jednotlivcov – kont. semifinále

Zoltán Adorján, H

11.

24.5.1992

MS jednotlivcov – kvalifikačné kolo

Bohumil Brhel, ČSFR

12.

15.5.1994

MS juniorov – kvalifikačné kolo

Tomáš Topinka, CZ

13.

14.5.1995

MS juniorov – kvalifikačné kolo

Tomáš Topinka, CZ

14.

12.5.1996

MS juniorov – kvalifikačné kolo

Jiří Štancl ml, CZ

15.

30.8.2003

ME juniorov – semifinále

Adrian Miedziński, PL

16.

9.7.2006

Kvalifikácie do GP – kval. kolo

Ryan Sullivan, AUS

17.

25.5.2008

MS juniorov – kvalifikačné kolo

Emil Sajfutdinov, RUS

18.

4.6.2011

MS juniorov – semifinále

Michael Jepsen Jensen, DK

19.

8.7.2012

ME jednotlivcov – semifinále

Martin Vaculík, SK

20.

6.7.2013

ME jednotlivcov – Challenge

Jurica Pavlic, HR

21.

24.5.2014

ME jednotlivcov – semifinále

Janusz Kolodziej, PL

22.

30.5.2015

MS juniorov – kvalifikačné kolo

Anders Thomsen, DK

23.

15.5.2016

ME jednotlivcov – semifinále

Fredrik Lindgren, S

24.

6.5.2017

Kvalifikácia do GP – kval. kolo

Martin Vaculík, SK

25.

23.7.2017

ME dvojíc – semifinále

Poľsko

26.

19.5.2018

Kvalifikácia do GP – semifinále

Matej Žagar, SLO

27.

7.7.2018

EP dvojíc do 19 rokov – finále

Poľsko

28.

8.6.2019

Kvalifikácia do GP – semifinále

Anders Thomsen, DK

29.

11.8.2019

EP do 19 rokov – finále

Jan Kvěch, CZ

30.

16.8.2020

EP do 19 rokov – finále

Jan Kvěch, CZ

31.

21.8.2021

GP Challenge

Pawel Przedpelski, PL

Majstri Slovenska

RočníkRokMajster SlovenskaBydlisko
1.1963Rybanský MiroslavBratislava
2.1964Rybanský MiroslavBratislava
3.1965Dedina IvanBanská Bystrica
4.1966Dedina IvanBanská Bystrica
5.1969Dedina IvanBanská Bystrica
6.1970Bartfay ĽudovítŽarnovica
7.1971Tóth JozefBratislava
8.1972Tóth JozefBratislava
9.1973Danihel JánŽarnovica
10.1976Daniel JánŽarnovica
11.1977Daniel JánŽarnovica
12.1978Vaculík ZdenoŽarnovica
13.1979Vaculík ZdenoŽarnovica
14.1980Danko JaroslavŽarnovica
15.1981Morávek DušanŽarnovica
16.1982Jedek ĽubomírŽarnovica
17.1983Vaculík ZdenoŽarnovica
18.1984Tonhauzer PavolŽarnovica
19.1985Morávek DušanŽarnovica
20.1986Morávek DušanŽarnovica
21.1987Tonhauzer PavolŽarnovica
22.1988Vaculík ZdenoŽarnovica
23.1989Tonhauzer PavolŽarnovica
24.2009Suchánek TomášČeská republika
25.2011Magosi NorbertMaďarsko
26.2012Gafurov RenatRusko
27.2013Málek MartinČeská republika
28.2014Brzozowski KamilPoľsko
29.2015Burza StanislawPoľsko
30.2016Tungate RohanAustrália
31.2017Vaculík MartinSlovensko
32.2018Holub ZdeněkČeská republika
33.2019Vaculík MartinSlovensko
34.2020Franc JosefČeská republika
35.2021Vaculík MartinSlovensko

Zlatá prilba SNP

1.1959Richter FrantišekM. Lázně
2.1960Machač JaroslavPřelouč
3.1962Pattermann HannibalOstrava
4.1963Tomíček LubošPraha
5.1965Kasper AntonínPraha
6.1969Novotný ZbyněkÚstí nad Labem
7.1970Mareš BedřichPardubice
8.1971Ondrašík PetrČeskoslovensko
9.1972Tetzlaff DieterNDR
10.1973Ivanov GeorgijZSSR
11.1974Štancl JiříČeskoslovensko
12.1975Štancl JiříČeskoslovensko
13.1976Verner VáclavČeskoslovensko
14.1977Ondrašík PetrČeskoslovensko
15.1978Kudrna ZdeněkČeskoslovensko
16.1979Štancl JiříČeskoslovensko
17.1980Jirout JiříČeskoslovensko
18.1981Kudrna ZdeněkČeskoslovensko
19.1982Hajdú ZoltánMaďarsko
20.1983Štancl JiříČeskoslovensko
21.1984Štancl JiříČeskoslovensko
22.1985Kasper AntonínČeskoslovensko
23.1986Kasper AntonínČeskoslovensko
24.1987Kasper AntonínČeskoslovensko
25.1988Kasper AntonínČeskoslovensko
26.1989Kasper AntonínČeskoslovensko
27.1990Jedek LubomírČeskoslovensko
28.1991Jedek LubomírČeskoslovensko
29.1992Castagna ArmandoTaliansko
30.1993Petrikovics JózsefMaďarsko
31.1994Schatzer HeinrichRakúsko
32.1995Kolodij VladimírUkrajina
33.1996Gavenda JaroslavČeská republika, SMF
34.1997Milík VáclavČeská republika
35.1998Jirout MariánČeská republika
36.1999Dryml AlešČeská republika
37.2000Milík VáclavČeská republika
38.2001Dados RobertPoľsko
39.2002Stefáni AttilaMaďarsko
40.2003Stefáni AttilaMaďarsko
41.2004Suchánek TomášČeská republika
42.2005Magosi NorbertMaďarsko
43.2006Magosi NorbertMaďarsko
44.2007Šitera FilipČeská republika
45.2008Vaculík MartinSlovensko
46.2009Vaculík MartinSlovensko
47.2010Kůs MatějČeská republika
48.2011Brzozowski KamilPoľsko
49.2012Puszakowski MariuszPoľsko
50.2013Franc JosefČeská republika
51.2014Vaculík MartinSlovensko
52.2015Vaculík MartinSlovensko
53.2016Vaculík MartinSlovensko
54.2017Vaculík MartinSlovensko
55.2018zrušené pre dážď 
56.2019Ivačič MaticSlovinsko
57.2021Kvěch JanČeská republika